Doporučuji
Kontakt

cagan.richard@gmail.com

Roudnice 2018

25.4.2018 NOVINKA Trvalý odkaz

 Začiatkom novembra mám hovor od Peťa s otázkou, či by som s ním išiel na Winter Cup Roudnice. Keďže sa tento pretek konal na prelome mesiacov november a december, moja odpoveď bola jednoznačná: "Idem!". Od toho momentu som bol celé dni myšlienkami na tých pretekoch a premýšľal som, ako sa čo najlepšie pripraviť. Peťo mal vopred jasnú predstavu, keďže toto bol už 3. ročník, ktorého sa zúčastnil. Nechytávam často v takejto studenej vode, ale aj tak som sa snažil pripraviť čo najlepšie.

Po príchode mi Peťo postupne predstavuje ľudí, s ktorými sa srdečne vítame a začínajú sa debaty, ako inak, o rybách a úspechoch či neúspechoch uplynulého roka. Debata je v plnom prúde, keď organizátori, okolo 19-tej hodiny, oznamujú začiatok žrebovania. Vopred sme sa s Peťom dohodli, že ja žrebujem miesto v prvom kole a v druhom je na rade on. Losujem miesto č. 13 v B sektore. Zakrátko po losovaní sa ideme vybaliť, pripraviť udice, montáže a všetko potrebné, nech sa s tým ráno nemusime zaťažovať, keďže začiatok pretekov je ráno o 8:00. Vraciame sa na miesto losovania, kde už prebieha zábava. Avšak po dlhej ceste sme unavení, tak ideme po hodine späť na naše miesto.

Ráno sme pripravení a netrpezlivo čakáme na raketu, ktorá oznámi začiatok pretekov. 30 minút po výstrele máme všetky montáže vo vode, vrátane niekoľkých SPOMBov. Netrpezlivo čakáme na prvú rybu. Ako tak sledujeme vodu, vidíme prvé dva tými zdolať rybu, tak sme plný očakávania. Prvý záber máme tesne pred zotmením, tzv. padáčik, ktorý však spravil pleskáč na Method Mix v krmítku s malou Acid Plum dumbell popkou. O hodinu sa opakuje rovnaký scenár a tým sa aj skončili zábery prvého dňa. Na druhý deň ráno dostávame jazdu na montáž zo dna s jednou orezanou guličkou (pracovný názov T2). Beriem prút do ruky a ryba si berie ďalšie metre vlasca. Nanešťastie sa dostáva do vlascov susedného tímu a tí pod dojmom záberu prisekávajú, čo spôsobilo, že sa ryba vyrezala. Mrzí nás to, ale treba ísť ďalej. Máme ešte vyše 24 hodín do konca kola. Počas prvého kola sme zdolali ešte niekoľko pleskáčov, ale kapra žiadneho. Aktivita rýb klesla na nulu. S malým sklamaním, ale aj tak dobrou náladou sa presúvame na losovanie druhého kola.

Losovanie prebehlo v opačnom poradí ako v prvom kole a losuje sa z druhého sektoru, takže sme mohli vytiahnuť len miesta 1-7 zo sektoru A. Peťo nakoniec ťahá 6-ku, z čoho veľmi nadšení nie sme. Avšak nové miesto, nová nádej. Rýchly presun na miesto, pripravujeme kŕmenie a hneď letia montáže do vody. Po hodine sa opakuje padáčik, ako niekoľkokrát v prvom kole. To bolo do večera, resp. do rána všetko. Počas ďalšieho dňa máme 2 zábery, dve jazdy, ale obaja prisekávame do prázdna. Jeden záber bol zo dna a druhý na Zig Rig. S nádejou putujú montáže späť do vody. Od toho momentu nám zábery robila len ondatra, ktorej sa páčilo plávanie pred našim mólom počas celej poslednej noci. Ráno sa snažíme ešte niečo vymyslieť, ale letargia rýb je neúprosná. S výstrelom ukončujúcim pretek, začíname baliť udice a hor sa na vyhlásenie výsledkov.

Na vyhlásení sa ukázalo, že pretek rozhodlo prvých 24 hodín, kedy sa chytilo najviac rýb. My, síce bez ryby, ale s dobrou náladou a novými skúsenosťami sa zdravíme s ostatnými tímami, sadáme do auta a vyrážame smer Slovensko. Každopádne, organizácia pretekov bola vynikajúca, kolektív rozhodzov taktiež. Dúfam, že budeme mať príležitosť zúčastniť sa aj ďalšieho ročníka, na ktorý budeme už o čosi lepšie pripravení.

Touto cestou by som chcel Peťovi poďakovať, že ma na tento skvelý pretek zobral a za super morálku a náladu, ktorú sme si po celý čas dokázali udržať aj napriek absencii záberov!

"Aj Peťov syn Tomáško nám chcel pomôcť, tak nám vlastnoručne spravil boilies na dinosaura. Snáď nabudúce ;-)"