Po celom lete strávenom v práci sa mi v polovici septembra naskytla možnosť ísť na pár dní k vode. Revír som mal vopred jasný. Bol to ten istý, kam som sa chystal v júni, ale kvôli zlému počasiu sa tam nedalo dostať. Týždeň som sledoval predpoveď počasia. Opäť to nevyzeralo nádejne, čo sa nakoniec aj potvrdilo. 

V hre zostalo ešte niekoľko zväzových revírov. S Braňom sa dohadujeme tri dni. Nakoniec ma horko-ťažko prehovára na jedno 45ha štrkovisko, ktoré však nepatrí SRZ. Dohoda bola nasledovná: ja idem v stredu a Braňo sa pridá vo štvrtok večer.

             Po príchode k vode vidím, na môj vkus, dosť vysoký počet rybárov. Je to jedna z vecí, ktorá vo mne vyvoláva zlý pocit, ale vedel som, že pre tento revír je to bežné. Mali sme dohodnuté jedno miesto, kde sme mali striedať pána menom Tono, ktorého som ani nepoznal. Keďže som tam bol v podstate po prvýkrát, chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientoval a dostal sa na miesto, ktoré mi Braňo opísal. Zoznamujem sa s Tonom a vybaľujem veci.
Hneď ako som zostavil prúty, nasadil montáže s háčikmi #6 a chcel navliecť 20mm boilies, Tono na mňa pozeral ako na obyvateľa inej galaxie. Neskôr mi vysvetľuje, ako tu treba chytať. Háčiky min #2 a pod ne 24-30mm boilies alebo peletu. Najlepšie, ak to je ešte obalené pastou. Keďže som takú veľkosť háčikov, ani boilies nemal, musel som improvizovať. Jeden prút nechávam tak, ako som zvyknutý, na druhý prút dávam montáž s #4 háčikom. Na obe navliekam 2x20mm boilies, ktoré sú vzdialené asi 3cm od háčika. Jeden je osadený GLM-kou a obalený pastou, ktorú som si spravil. Rozdrvil som boilies GLM pridal trochu Aminostimu a doriedil vodou. Na druhý prút navliekam Frankfurt obalený pastou Red Halibut. Po dlhom dni, a hlavne vidine oddychu, prúty len nahadzujem v protivetre za najbližšiu hranu vo vzdialenosti asi 50 metrov a užívam si večer so západom slnka. Oba prúty sú do rána ticho okrem pár pípnutí, ktoré zrejme spôsobovala biela ryba.

             Druhý deň ráno si robím kávu a debatujem s Tonom. Keďže som ešte nebol na vode a nevybral som si poriadne miesto na lov, ponúka mi umiestnenie jedného prútu k jeho bóji, kde sa hĺbka vody pohybovala medzi 7-8 metrov a je osadená vo vzdialenosti 140 metrov. Dám si poradiť a na dve vyvážky dávam pod háčik 24mm pelety, ktoré tu má odskúšané a obaľujem to v jeho paste. Zábery na seba nenechali dlho čakať. Prvá ryba sa mi síce vypla, ale ďalšiu sa mi podarilo zdolať. V tom momente dávam na tento prút opäť GLM a vyvážam na rovnaké miesto, ako to bolo pred tým. Na druhý nastražujem boilies ECOLINE, ktoré som si dal spraviť podľa seba, bez príchute. K tomu som si spravil pastu, pridal  som však len vodu z kukurice, ktorou som aj kŕmil. Tento prút dávam za druhú hranu, asi 80 metrov od brehu, do 5 metrovej hĺbky. Asi po 10 minútach prichádza pomalý záber na GLM-ku. Počas zdolávania sa rozbieha aj ECOLINE. Tono prisekáva. Zdoláva ako prvý, kapríka okolo 5kg. Ja zdolávam podstatne dlhšie. Čísla na displeji ukazujú 18,16kg. Super! Pripravujem montáže a znova vyvážam. Prút od bójky jazdí takmer non-stop. Okolo 15-tej hodiny je Tono pobalený a odchádza. O 17:30 zavážam prúty, no teraz oba k bójke, ktorú mám položenú presne tam, kde ju mal Tono. Najskôr zavážam ľavý. V tom ma prichádza pozrieť Marek aj s manželkou. Keď sa vraciam z vyvážky pravého, registrujem padák na ľavom. Poprosil som Mareka, nech ho zoberie, kým si uložím ten, čo mám v ruke. Ale nedarí sa mi napnúť vlasec, tak poriadne dovíjam a prisekávam. Neskutočné! Aj na druhom je ryba! Marek zdolal malinkého kapríka. Mne sa ani po 15 minútach nedarí pritiahnuť kapra k brehu, Marek navrhuje zdolávačku z člna. Nasadáme a ideme rybe naproti. Medzitým sa dostala do vlasca susedom. Našťastie sledovali, čo sa deje, nesekli a solidárne povolili vlasec. Naviac, jeden z nich vyšiel tiež na vodu. Na člne zotrvávame ďalších 15 minút. Konečne je nádherný lysec v podberáku. V tom momente sa prihnal silný nárazový vietor (niekoľko kilometrov od tohto jazera bol nameraný náraz 120km/h!!!). Ani som nestihol položiť kapra späť do podložky a vidím, ako mi ponad hlavu preletel môj bivak. Okamžite skáčem do člna a snažím sa zachrániť bivak. Marek púšťa rybu. Keď vidí, že bivak neviem dostať k brehu, neváha, skáče do vody a pomáha mi. Touto cestou by som chcel jemu, aj jeho manželke Marike poďakovať za pomoc pri záchrane vecí, ktoré boli v momente po celom brehu. Bez nich by som mal omnoho väčšiu škodu! Niektoré však skončili na dne štrkoviska. To bol okamih, od ktorého som už nechytal, pretože vietor nezoslabol ďalšie 4 hodiny.
Čakal som na Braňa, no nie dlho. Sadám k nemu do auta a rozprávam mu, čo sa udialo. Po chvíli debatovania z neho vypadlo, že má narodeniny. Načíname „tekutý sveter“ s príchuťou hrušky. Premýšľame, ako strávime noc. Na predných sedačkách sa nám spať nechce. Predpoveď neuvádzala žiadne zrážky, tak spíme vonku. Postele sme dali za autá do závetria. Tesne po polnoci sa budím na dážď. Balím mokrú posteľ aj spacák do auta a sadám na prednú sedačku. Neviem sa dočkať, kedy skončí noc a vyjde slnko.

             Ďalší deň začíname sušením vecí po daždi, ktorý trval celú noc a až potom sa venujeme rybolovu. Prenechávam miesto pri bójke Braňovi a ja posúvam prúty kúsok vpravo a na oba putuje ECOLINE. Braňo má okamžite záber. Zábery sa striedajú raz u Braňa, raz u mňa. Zdolávame ryby medzi 4 a 12kg.
Neskoro poobede sa mi pomaly rozbieha prút. Po priseknutí si berie ďalšie a ďalšie metre vlasca. Trvalo 25 minút, kým skončila v podberáku. Váha ukazuje nádherných 17,5kg.
Tesne pred zotmením a s vedomím, že celú noc má pršať, obaľujem boilies dvoma vrstvami pasty.
O 3-tej nad ránom ma budí ľavý prút. Zdolávam kapríka okolo 7kg. O hodinu neskôr Braňo kontruje a kaprovi naváži 10,5kg. Za svitania ma budí aj druhý prút. Kaprík je menší ako predošlí, tak ho vypínam ešte vo vode a idem dospávať.

             Ráno je tu. Najskôr prichádza na rad káva. Kvôli predpovedi počasia sme sa dohodli, že našu výpravu končíme. Bivak, vrátane stoličiek a pár vecí, čo zostali vonku, balíme ešte mokré. Posledný pohľad na jazero, na ktoré som nebol pripravený. Teraz už mám hrubú predstavu, ako na tomto jazere uspieť a ako sa naň pripraviť. Teším sa na ďalšiu výpravu na túto vodu.

                Prajem veľa príjemných chvíľ strávených pri vode a mnoho zážitkov. Viac tých pekných, ako takých, ako som zažil ja. Raz sa na nich určite zasmejem. Veď, ako sa vraví: „Pokiaľ nejde o život, nejde o nič.“

Komentář ke článku (0)