Začiatkom novembra mám hovor od Peťa s otázkou, či by som s ním išiel na Winter Cup Roudnice. Keďže sa tento pretek konal na prelome mesiacov november a december, moja odpoveď bola jednoznačná: "Idem!". Od toho momentu som bol celé dni myšlienkami na tých pretekoch a premýšľal som, ako sa čo najlepšie pripraviť. Peťo mal vopred jasnú predstavu, keďže toto bol už 3. ročník, ktorého sa zúčastnil. Nechytávam často v takejto studenej vode, ale aj tak som sa snažil pripraviť čo najlepšie.

Po príchode mi Peťo postupne predstavuje ľudí, s ktorými sa srdečne vítame a začínajú sa debaty, ako inak, o rybách a úspechoch či neúspechoch uplynulého roka. Debata je v plnom prúde, keď organizátori, okolo 19-tej hodiny, oznamujú začiatok žrebovania. Vopred sme sa s Peťom dohodli, že ja žrebujem miesto v prvom kole a v druhom je na rade on. Losujem miesto č. 13 v B sektore. Zakrátko po losovaní sa ideme vybaliť, pripraviť udice, montáže a všetko potrebné, nech sa s tým ráno nemusime zaťažovať, keďže začiatok pretekov je ráno o 8:00. Vraciame sa na miesto losovania, kde už prebieha zábava. Avšak po dlhej ceste sme unavení, tak ideme po hodine späť na naše miesto.

Ráno sme pripravení a netrpezlivo čakáme na raketu, ktorá oznámi začiatok pretekov. 30 minút po výstrele máme všetky montáže vo vode, vrátane niekoľkých SPOMBov. Netrpezlivo čakáme na prvú rybu. Ako tak sledujeme vodu, vidíme prvé dva tými zdolať rybu, tak sme plný očakávania. Prvý záber máme tesne pred zotmením, tzv. padáčik, ktorý však spravil pleskáč na Method Mix v krmítku s malou Acid Plum dumbell popkou. O hodinu sa opakuje rovnaký scenár a tým sa aj skončili zábery prvého dňa. Na druhý deň ráno dostávame jazdu na montáž zo dna s jednou orezanou guličkou (pracovný názov T2). Beriem prút do ruky a ryba si berie ďalšie metre vlasca. Nanešťastie sa dostáva do vlascov susedného tímu a tí pod dojmom záberu prisekávajú, čo spôsobilo, že sa ryba vyrezala. Mrzí nás to, ale treba ísť ďalej. Máme ešte vyše 24 hodín do konca kola. Počas prvého kola sme zdolali ešte niekoľko pleskáčov, ale kapra žiadneho. Aktivita rýb klesla na nulu. S malým sklamaním, ale aj tak dobrou náladou sa presúvame na losovanie druhého kola.

Losovanie prebehlo v opačnom poradí ako v prvom kole a losuje sa z druhého sektoru, takže sme mohli vytiahnuť len miesta 1-7 zo sektoru A. Peťo nakoniec ťahá 6-ku, z čoho veľmi nadšení nie sme. Avšak nové miesto, nová nádej. Rýchly presun na miesto, pripravujeme kŕmenie a hneď letia montáže do vody. Po hodine sa opakuje padáčik, ako niekoľkokrát v prvom kole. To bolo do večera, resp. do rána všetko. Počas ďalšieho dňa máme 2 zábery, dve jazdy, ale obaja prisekávame do prázdna. Jeden záber bol zo dna a druhý na Zig Rig. S nádejou putujú montáže späť do vody. Od toho momentu nám zábery robila len ondatra, ktorej sa páčilo plávanie pred našim mólom počas celej poslednej noci. Ráno sa snažíme ešte niečo vymyslieť, ale letargia rýb je neúprosná. S výstrelom ukončujúcim pretek, začíname baliť udice a hor sa na vyhlásenie výsledkov.

Na vyhlásení sa ukázalo, že pretek rozhodlo prvých 24 hodín, kedy sa chytilo najviac rýb. My, síce bez ryby, ale s dobrou náladou a novými skúsenosťami sa zdravíme s ostatnými tímami, sadáme do auta a vyrážame smer Slovensko. Každopádne, organizácia pretekov bola vynikajúca, kolektív rozhodzov taktiež. Dúfam, že budeme mať príležitosť zúčastniť sa aj ďalšieho ročníka, na ktorý budeme už o čosi lepšie pripravení.

Touto cestou by som chcel Peťovi poďakovať, že ma na tento skvelý pretek zobral a za super morálku a náladu, ktorú sme si po celý čas dokázali udržať aj napriek absencii záberov!

"Aj Peťov syn Tomáško nám chcel pomôcť, tak nám vlastnoručne spravil boilies na dinosaura. Snáď nabudúce ;-)"

 Po celom lete strávenom v práci sa mi v polovici septembra naskytla možnosť ísť na pár dní k vode. Revír som mal vopred jasný. Bol to ten istý, kam som sa chystal v júni, ale kvôli zlému počasiu sa tam nedalo dostať. Týždeň som sledoval predpoveď počasia. Opäť to nevyzeralo nádejne, čo sa nakoniec aj potvrdilo. 

V hre zostalo ešte niekoľko zväzových revírov. S Braňom sa dohadujeme tri dni. Nakoniec ma horko-ťažko prehovára na jedno 45ha štrkovisko, ktoré však nepatrí SRZ. Dohoda bola nasledovná: ja idem v stredu a Braňo sa pridá vo štvrtok večer.

             Po príchode k vode vidím, na môj vkus, dosť vysoký počet rybárov. Je to jedna z vecí, ktorá vo mne vyvoláva zlý pocit, ale vedel som, že pre tento revír je to bežné. Mali sme dohodnuté jedno miesto, kde sme mali striedať pána menom Tono, ktorého som ani nepoznal. Keďže som tam bol v podstate po prvýkrát, chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientoval a dostal sa na miesto, ktoré mi Braňo opísal. Zoznamujem sa s Tonom a vybaľujem veci.
Hneď ako som zostavil prúty, nasadil montáže s háčikmi #6 a chcel navliecť 20mm boilies, Tono na mňa pozeral ako na obyvateľa inej galaxie. Neskôr mi vysvetľuje, ako tu treba chytať. Háčiky min #2 a pod ne 24-30mm boilies alebo peletu. Najlepšie, ak to je ešte obalené pastou. Keďže som takú veľkosť háčikov, ani boilies nemal, musel som improvizovať. Jeden prút nechávam tak, ako som zvyknutý, na druhý prút dávam montáž s #4 háčikom. Na obe navliekam 2x20mm boilies, ktoré sú vzdialené asi 3cm od háčika. Jeden je osadený GLM-kou a obalený pastou, ktorú som si spravil. Rozdrvil som boilies GLM pridal trochu Aminostimu a doriedil vodou. Na druhý prút navliekam Frankfurt obalený pastou Red Halibut. Po dlhom dni, a hlavne vidine oddychu, prúty len nahadzujem v protivetre za najbližšiu hranu vo vzdialenosti asi 50 metrov a užívam si večer so západom slnka. Oba prúty sú do rána ticho okrem pár pípnutí, ktoré zrejme spôsobovala biela ryba.

             Druhý deň ráno si robím kávu a debatujem s Tonom. Keďže som ešte nebol na vode a nevybral som si poriadne miesto na lov, ponúka mi umiestnenie jedného prútu k jeho bóji, kde sa hĺbka vody pohybovala medzi 7-8 metrov a je osadená vo vzdialenosti 140 metrov. Dám si poradiť a na dve vyvážky dávam pod háčik 24mm pelety, ktoré tu má odskúšané a obaľujem to v jeho paste. Zábery na seba nenechali dlho čakať. Prvá ryba sa mi síce vypla, ale ďalšiu sa mi podarilo zdolať. V tom momente dávam na tento prút opäť GLM a vyvážam na rovnaké miesto, ako to bolo pred tým. Na druhý nastražujem boilies ECOLINE, ktoré som si dal spraviť podľa seba, bez príchute. K tomu som si spravil pastu, pridal  som však len vodu z kukurice, ktorou som aj kŕmil. Tento prút dávam za druhú hranu, asi 80 metrov od brehu, do 5 metrovej hĺbky. Asi po 10 minútach prichádza pomalý záber na GLM-ku. Počas zdolávania sa rozbieha aj ECOLINE. Tono prisekáva. Zdoláva ako prvý, kapríka okolo 5kg. Ja zdolávam podstatne dlhšie. Čísla na displeji ukazujú 18,16kg. Super! Pripravujem montáže a znova vyvážam. Prút od bójky jazdí takmer non-stop. Okolo 15-tej hodiny je Tono pobalený a odchádza. O 17:30 zavážam prúty, no teraz oba k bójke, ktorú mám položenú presne tam, kde ju mal Tono. Najskôr zavážam ľavý. V tom ma prichádza pozrieť Marek aj s manželkou. Keď sa vraciam z vyvážky pravého, registrujem padák na ľavom. Poprosil som Mareka, nech ho zoberie, kým si uložím ten, čo mám v ruke. Ale nedarí sa mi napnúť vlasec, tak poriadne dovíjam a prisekávam. Neskutočné! Aj na druhom je ryba! Marek zdolal malinkého kapríka. Mne sa ani po 15 minútach nedarí pritiahnuť kapra k brehu, Marek navrhuje zdolávačku z člna. Nasadáme a ideme rybe naproti. Medzitým sa dostala do vlasca susedom. Našťastie sledovali, čo sa deje, nesekli a solidárne povolili vlasec. Naviac, jeden z nich vyšiel tiež na vodu. Na člne zotrvávame ďalších 15 minút. Konečne je nádherný lysec v podberáku. V tom momente sa prihnal silný nárazový vietor (niekoľko kilometrov od tohto jazera bol nameraný náraz 120km/h!!!). Ani som nestihol položiť kapra späť do podložky a vidím, ako mi ponad hlavu preletel môj bivak. Okamžite skáčem do člna a snažím sa zachrániť bivak. Marek púšťa rybu. Keď vidí, že bivak neviem dostať k brehu, neváha, skáče do vody a pomáha mi. Touto cestou by som chcel jemu, aj jeho manželke Marike poďakovať za pomoc pri záchrane vecí, ktoré boli v momente po celom brehu. Bez nich by som mal omnoho väčšiu škodu! Niektoré však skončili na dne štrkoviska. To bol okamih, od ktorého som už nechytal, pretože vietor nezoslabol ďalšie 4 hodiny.
Čakal som na Braňa, no nie dlho. Sadám k nemu do auta a rozprávam mu, čo sa udialo. Po chvíli debatovania z neho vypadlo, že má narodeniny. Načíname „tekutý sveter“ s príchuťou hrušky. Premýšľame, ako strávime noc. Na predných sedačkách sa nám spať nechce. Predpoveď neuvádzala žiadne zrážky, tak spíme vonku. Postele sme dali za autá do závetria. Tesne po polnoci sa budím na dážď. Balím mokrú posteľ aj spacák do auta a sadám na prednú sedačku. Neviem sa dočkať, kedy skončí noc a vyjde slnko.

             Ďalší deň začíname sušením vecí po daždi, ktorý trval celú noc a až potom sa venujeme rybolovu. Prenechávam miesto pri bójke Braňovi a ja posúvam prúty kúsok vpravo a na oba putuje ECOLINE. Braňo má okamžite záber. Zábery sa striedajú raz u Braňa, raz u mňa. Zdolávame ryby medzi 4 a 12kg.
Neskoro poobede sa mi pomaly rozbieha prút. Po priseknutí si berie ďalšie a ďalšie metre vlasca. Trvalo 25 minút, kým skončila v podberáku. Váha ukazuje nádherných 17,5kg.
Tesne pred zotmením a s vedomím, že celú noc má pršať, obaľujem boilies dvoma vrstvami pasty.
O 3-tej nad ránom ma budí ľavý prút. Zdolávam kapríka okolo 7kg. O hodinu neskôr Braňo kontruje a kaprovi naváži 10,5kg. Za svitania ma budí aj druhý prút. Kaprík je menší ako predošlí, tak ho vypínam ešte vo vode a idem dospávať.

             Ráno je tu. Najskôr prichádza na rad káva. Kvôli predpovedi počasia sme sa dohodli, že našu výpravu končíme. Bivak, vrátane stoličiek a pár vecí, čo zostali vonku, balíme ešte mokré. Posledný pohľad na jazero, na ktoré som nebol pripravený. Teraz už mám hrubú predstavu, ako na tomto jazere uspieť a ako sa naň pripraviť. Teším sa na ďalšiu výpravu na túto vodu.

                Prajem veľa príjemných chvíľ strávených pri vode a mnoho zážitkov. Viac tých pekných, ako takých, ako som zažil ja. Raz sa na nich určite zasmejem. Veď, ako sa vraví: „Pokiaľ nejde o život, nejde o nič.“

Komentář ke článku (0)

  V dnešnej dobe má málo ľudí čas naplno sa venovať svojim koníčkom. Inak to nie je ani v mojom prípade. Keď sa mi naskytla šanca dostať sa v polovici marca na víkend k vode, nemohol som odolať. Keďže na vodách SRZ sa už chytať nedalo, voľba padla na jedno súkromné štrkovisko, ktoré celkom poznám, ale nechytá sa tam veľa rýb nad 10kg. Žiadnu veľkú prípravu som nerobil. Hlavne som si išiel k vode oddýchnuť. Pár dní dopredu sa dohadujem s Marekom a sledujeme vývoj počasia, ktorý vôbec nebol ideálny: ochladenie, dážď a silný nárazový vietor. Podmienky, ktoré veľa ľudí odradia, ale ja som už musel vyraziť k vode. Nakoniec sme sa dohodli, že ja pôjdem už v piatok a Marek sa pridá v sobotu doobeda kvôli pracovným povinnostiam.

           Po príchode na štrkovisko zisťujem, že sú tu len dvaja rybári. Ich výsledky napovedali, že to nebude nijaké „eldorádo“, ale veď som si prišiel oddýchnuť. No aj tak veľmi zvažujem lovné miesto, keďže aj tak som si chcel nejakého toho kapríka chytiť. Nakoniec volím miesto na malom polostrove. Keďže tu je lov povolený na tri udice, volím si dve miesta pri protiľahlom brehu a jedno miesto v strede jazera, kde je hlbšia voda. Keďže som si prišiel hlavne oddýchnuť, chcel som vyselektovať menšie ryby, tak pod háčik navliekam potápavé boilies 2x16mm Atlantic Fish a Halibut/Losos/Chilli, pričom ku každej montáži dávam do PVA zopár guličiek totožných príchutí. Na stredný prút ešte pritvrdzujem a navliekam 2x20mm GLM. Tesne pred zotmením putujú montáže do vody. Ku GLM ešte kobrou dokrmujem za dve hrste guličiek. Všetko je ako má byť a ja spokojne sadám do bivaku a vychutnávam si bezveterné a jasné počasie, ktoré vôbec nenapovedalo príchod zmeny počasia. Asi po 30 minútach dostávam prvý záber na H/L/CH zo stredu jazera. Je to asi 4kg kaprík, tak ho vypínam priamo vo vode. O ďalšiu pol hodinku sa ozýva stredný prút od opačného brehu s GLM. Už podľa plynulého záberu usudzujem, že to nebude ryba z rovnakej váhovej kategórie. Po krátkom, ale silnom boji zdolávam kapríka s váhou 7,6kg. Táto ryby odštartovala kolotoč záberov, ktoré prichádzali s odstupom asi jednej hodiny. Boli to ryby 5-8kg. Občas sa ozval aj Atlantic Fish s podobnými rybami. Okolo polnoci už je toho na mňa veľa, tak hádžem GLM asi 7 metrov pred seba, len pre svoj dobrý pocit, že je to vo vode. Po 20 minútach sa znova ozýva a zdolávať ďaľšieho krásneho kapríka. Vtedy som už tento prút vytiahol, pretože som si chcel trochu pospať. V noci ma ešte 2x budí Atlantic.
  

           Na druhý deň ráno mám vonku všetky tri prúty, skontrolujem nadväzce, pripravím PVA, nahodím a znovu dokrmujem len ku GLM. V tom prichádza Marek. Dáme kávu, trochu debatujeme a idem mu pomôcť vybaliť veci a postaviť bivak. Celé doobeda sa toho veľa neudialo. Len Marekovi občas zabral nejaký malý kaprík, keďže dával „speederky“ jahoda. Okolo 14-tej zase začína kolotoč záberov, počas dažda, ktorý rozmočil zem. Keďže sme chytali na vysokých brehoch, ktoré boli dosť strmé, nebolo ľahké dostať s k vode a podoberať ryby. Pred zotmením dáva aj on pod háčik monster crab s pastou. Krátko po zotmení sedíme v bivaku, práve sme si zaliali kávu. Marekov odposluch hlási záber na udice s Monster Crabom. Nastáva jeden z mnohých krátky, ale intenzívnych súbojov, ktorý Marek vyhráva a ja rybu podoberám. Presne v tom momente sa ozýva aj môj príposluch. Prút, na ktorom je Atlantic Fish. Cievka sa začína odtáčať pomaly, ale suverénne! Keď som si uvedomil, že tento súboj trvá dlhšie, ako všetky ostatné, kričím na Mareka, nech mi príde rybu podobrať. Konečne sa mi ju podarí dostať k hladine. V lúče čelovky nás prekvapuje dlhý kapor. Tomu sa však svetlo nepáči a začína sa druhá polovica súboja. Všetky ryby boli v neskutočnej kondícii. Nakoniec sa mi predsa len podarí rybu zdolať a pri pohľade na podložku nám bolo jasné, že tá ryba patrí medzi najtažšie ryby štrkoviska. Beriem meter a neverím: 95cm! Nasledovalo váženie. Marek tvrdil už pri zdolávaní, že to bude ryba cez 10kg, no ja som bol skeptickejší. Čísla na váhe ma však vyviedli z omylu, keď sa objavilo číslo 12,72kg. Urobili sme zopár fotiek, ktoré sa mi vryli do pamäti, keďže to bol môj nový osobák na tejto vode. Rýchlo púšťame obe ryby a nahadzujeme montáže s nádejou, že nám táto voda vydá ešte niektorí zo svojich klenotov. Do polnoci zdolávame ešte zopár kapríkov z tej, pre túto vodu, klasickej váhy 5-8kg. Marek vytrvalo čaká celú noc na podobnú rybu, aká sa nám podarila večer. Prajem mu to, ale jazero je tentokrát proti. Ja unavený z nedostatku spánku okolo jednej v noci sťahujem prúty a idem spať. Ráno ma zobúdza Marek, robíme kávu a ešte nahadzujem palice, ale už nekŕmim vôbec. Chytám ešte zopár kapríkov okolo 3kg.
    

           Čo povedať na záver?! Nie vždy musia byť top ryby jazera cez 20 alebo 30kg! Ja sa už za „váhou“ nenaháňam, ale samozrejme, že ma veľká ryby, ako bonus, poteší. Užívajte si každú peknú chvíľu strávenú pri vode, či už s rodinou, kamarátmi, alebo osamote.

Komentář ke článku (0)

  Začiatok sezóny v polovici mája je pre väčšinu rybárov akýmsi sviatkom. Ani ja nie som výnimka, a tak som s kamarátom Braňom začal plánovať nejakú víkendovku na zväzovú vodu. Revírov sme vybrali mnoho, no nakoniec sme skončili na jednom miestnom štrkovisku, ktoré je každý rok pod veľkým rybárskym tlakom. Ale poďme pekne po poriadku.

           Keďže sa tento rok sezóna začínala v pondelok, nevedel som sa pre pracovné povinnosti dostať k vode na dlhšie ako na pár hodín poobede. Tak som zvolil miestnu pieskovňu, kde som si na konzervovanú kukuricu celkom pekne zachytal. Avšak, uprednostňujem dlhšie výpravy, t.j. aspoň dve noci. S Braňom sme rozoberali množstvo revírov mimo našich bydlísk. Ako som spomínal, nakoniec sme skončili na cca 15ha štrkovisku. Moja cieľová ryba bola amur, keďže som na neho šťastie zatiaľ nemal a dozvedel som sa, že práve na tomto štrkovisku sú pri chuti. Druhým cieľom bol test nových guličiek s pracovným názvom T2 a T3, keď sa mi podarí chytiť vysnívaného amura.

           V piatok po práci som ešte vybavil zopár povinností a začal som baliť veci. V tom zisťujem, že nemám uvarenú žiadnu kukuricu. Balím posledné veci, sadám do auta a cestou k vode sa zastavujem v rybárskom obchode nejakú kúpiť. Odcházam z obchodu a volám Braňovi, ako to vyzerá pri vode. Vraj je tam veľmi veľa ľudí, ale záberov je málo. Táto informácia ma vôbec nepotešila. Nevadí, zabojujeme.

           Odstavujem auto pri Braňovi a pozerám na jazero. Rybárov tam bolo viac ako na pretekoch. V podstate som si ani nemal kam sadnúť, ale Braňo si posunul stojan a tak som mal trochu miesta, aby som si mohol zapichnúť rásošky. Dávam čln čo najrýchlejšie na vodu, keďže je už po 19-tej, a hor sa na sonarovanie dna. Temer okamžite nachádzam hranu z 1,6m na 2,7m vo vzdialenosti asi 80m. Pokladám bójku a rozkrmujem miesto na plytčine zmesov kukurice, repky a peliet. Rýchlo letím na breh pripraviť prúty a pokladám ich na vytipované miesta. Keďže sa pomaly, ale isto stmievalo, nechal som si lov amura na ďalší deň a na montáž dávam boilies. T2 orezané 2x20mm do hlbšej vody pod hranu s hrsťou guličiek a T3 20mm na plytčinu, na rozkŕmené miesto partiklom a peletami, nakoľko z tejto verzie som mal len chytačky.
  

           Po zavezení prútov rozkladám bivak a veci na noc. Popri tom som dal jednu popku dipovať do čistej ananásovej esencie, aby som to mal pripravené na ráno na amurov. Braňo robí kávu a vedieme klasickú nekonečnú debatu o rybách. Braňo zdoláva niekoľko menších amurov. Okolo 23:15 sa ozýva môj prút z hlbšej vody, kde bolo našité T2. Podľa ťahu usudzujem, že to nie je malá ryba. Keďže bolo vo vode veľa vlascov, a nikto nepoužíval zadné olová, sadám do člna a zdolávam na vode. Po 15 minútach sa vraciam na breh s prvou rybou výpravy. V člne som tomuto lyscovi odhadoval 10kg a váha mi to potvrdila číslom ľahko cez 11kg. Začiatok, aký som si ani len vo sne nepredstavoval! Vzhľadom na to, že do polnoci zostávalo asi 30 minút, tak som ani nešiel na vodu, ale pripravil som si prút na rannú vyvážku. Druhý prút bol do polnoci ticho, a tak ho vyťahujem a tiež pripravujem na ráno. Počas noci, okolo 3-tej hodiny sa otočil vietor o 180°. Nevedel som, čo to spraví s rybami, no predpokladal som, že nič dobré.

           Ráno o 3:45 zvoní budík. O 4-tej už sedím v člne a vyvážam prúty. Po vyvezení líham znova do spacáku a pokračujem v započatej činnosti. Budím sa asi o tri hodiny. Kontrolujem prúty, ale nebadám žiadnu zmenu. Moje obavy sa potvrdili a navyše vietor zosilnel. Dosahoval rýchlosť 30km/h, čo vytváralo veľké vlny aj na vode s takouto relatívne malou rozlohou. Ani Braňo dovtedy nemal záber. Keďže kapre neboli pri chuti, mením montáž na 360-ku s nadipovanou popkou, ukladám ju na plytčinu a prikrmujem. Asi po 2 hodinách zdolávam svojho prvého amura v živote. Som neskutočne šťastný. Plný elánu z dosiahnutého cieľa, prút opäť vyvážam. Ukladám prút do stojanov a takmer okamžite mám ďalší záber a další malý amur je na podložke. Konečne sa pohla ryb! Znova vyvážam, ale dalších 5 hodín sme bez kontaktu s rybou. Braňo sa balí a odchádza domov. Medzitým mi volá kamarát Jaro, že príde za mnou na noc.
Po Braňovom odchode sťahujem prúty a dávam na oba boilies. T2 som nechal tak, ako deň predtým. Na háčik som dal PVA s 5 guličkami a prikŕmil ďalšou hrsťou. T3 som zvolil priemer 24mm, ale po obvode som ho orezal. Na PVA niť som pridal jednu rozrezanú dumbell-ku a prikŕmil zmesou partiklu a peliet. Po ½ hodine prichádza záber na T3. Podľa ťahu ryby odhadujem, že je z váhovej kategórie toho nočného kapra. Chvíľu váham, či budem zdolávať z člna. Napokon si dávam vestu a už som na ceste k nej. Asi 10 minút sa mi darí držať sa v okolí mojej bójky, no potom ma už unášajú vlny. Keď som si uvedomil, že som viac ako 200m od bójky, pritvrdzujem v zdolávaní. Tento môj počin ma nakoniec pripravil o peknú rybu, ktorá sa mi vypla. Nahnevaný sám na seba dávam na motore 5-ku a idem priamo proti vlnám. Nevnímal som, koľko vody sa mi dostalo do člna, a ani to, že nemám na sebe ani nitku suchú. Ako som sa približoval k môjmu miestu na brehu, vidím, že druhý prút s T3 je úplne vyšponovaný. Vyskakujem z člna, jemne prisekávam a o chvíľu mám na podložke asi 4kg šupináča. Plný eufórie sadám celý mokrý späť do člna vyviezť oba prúty. Prezliekam sa, a pri tom špekulujem, akého kapra som to mohol mať na prúte. Robím si kávu. Keď som ju mal už temer vypitú, ozýva sa prút s T3. Okamžite reagujem. Počas zdolávania sa mi rozbieha aj druhý. Rýchlo, ale opatrne zdolávam kapríka. Na pomoc mi prišiel aj vedľa sediaci rybár. Kapra dáva do vody vo vážiacom saku. Úspešne zdolávam aj druhého kapríka, a tak pozerám na double na podložke. Prichádza Jaro. Po zvážení tam bolo dokopy 20kg. Prvý kaprík mal 8kg+ a druhý 12kg. A vraj neberú! Nikam sa neponáhľam a užívam si tento moment. S Jarom prehadzujeme pár slov a pripravujeme prúty. Konečne sa vietor trošku umúdril, a tak prúty vyvážam. Po zotmení Jaro zdoláva 2 malých amurov a jednoho 8kg+ šupináča. Ja som mal už len jedného amura na T2. O polnoci ukončujeme lov. Pri sťahovaní prútu s T3 sa mi zdá, akoby bol zapadnutý v bahne. Vedel som však, že tam bahno nie je. Pri svetle čelovky neverím, čo vidím zavesené na háčiku. Bol tam malý sumec.

           V nedeľu ráno som už nebol taký aktívny, ako deň predtým. Zo spacáku som vyliezol až tesne pred 6-tou. Znovu zavážam všetky štyri prúty a čakáme, ako to ešte doobeda pôjde, keďže o 12-tej začíname baliť. Nanešťastie, sa nám už záber spraviť nepodarilo, no aj tak som šťastný, že sa nám nejaké ryby podarilo zdolať. To, že boli z vyššej váhovej kategórie, už beriem len ako bonus.

           Čo dodať na záver? Taktika jedného kŕmneho miesta sa vyplatila a nie je vždy dôležité nasypať do vody tony kŕmenia. Ryby sa dajú chytať i vtedy, ak človek do kŕmenia nebude vrážať celý majetok. Ako sa hovorí: menej je niekedy viac. Všetkým prajem úspešnú sezónu a dúfam, že väčšina úlovkov sa vráti späť do vody, pretože inak budú naše vody čoskoro zívať prázdnotou.

Komentář ke článku (0)

  V polovici mesiaca jún sa mi naskytla možnosť opäť vyraziť k vode. Samozrejme, znova v klasickom termíne piatok-nedeľa. Moja voľba padla na jednu 10ha zväzovú vodnú nádrž. Nasledovala príprava, úplne iná, ako naposledy, keď som bol na štrkovisku. Tento raz sa bolo treba pripraviť na vyvážku k rákosiu a popadaným stromom. Aj dno bolo iné. Namiesto štrku sa tam nachádza ílovitý podklad. Nakoniec sa však všetko zmenilo...

           Kým som sa dostal z domu, prehnali sa 3 búrky s krupobitím. Tieto udalosti definitívne zmarili možnosť dostať sa na túto VN. Zavolal som kamarátovi Jarovi, čo teraz. Voľba bola temer okamžitá. Zvolili sme 6ha štrkovisko, ktoré je, pre mňa osobne, jedna z najťažších vôd v mojom okolí, keďže je tu priemerná hĺbka cca 6 metrov s najplytším miestom 4,5m a vo vode nie sú žiadne prekážky okrem pár miest, kde je vegetácia.
Po príchode som rýchlo dal čln na vodu a vyrazil sonarovať. Po pár minútach sa mi podarilo nájsť sľubný zlom, ktorý stúpal z 7,8m na 5,2m. Opäť som zvolil taktiku jedného kŕmneho miesta, ktoré som vytvoril za hranou na „plytčine“. Kŕmenie tvorili rôzne pelety, partikel a guličky GLM. Pre druhý prút som zvolil miesto na začiatku hrany, v ôsmich metroch. Ku kŕmeniu pokladám montáž z 25lb FC, kde je pod háčikom č.6, 20mm GLM s 14mm žltou natural fluo pop-up. Druhý nadväzec je z 35lb stuženky, 1g olovko, rovnátko a ten istý háčik. Sem som zvolil 2x20mm Frankfurt. Tesne pred zotmením sadáme pred bivak a dávame si kávu. Do polnoci sa nič neudialo, a tak sťahujeme palice a idem spať.

 

           Ako to už v poslednej dobe u mňa býva zvykom, odignorujem budík o 3:45. Vstávam až okolo 6:30. Znova 
rozhadzujem asi 5kg kŕmenia a pokladám montáže tak, ako večer predtým. Doobeda pomáham Jarovi vymyslieť nejakú taktiku na násadové kapre, zatiaľ čo svoje prúty trošku zanedbávam. Po 2 hodinách sa nám podarí dosiahnuť pravidelné zábery podľa Jarových požiadaviek. Sedím pred bivakom, popíjam kávu, sledujem vodu. Tesne po obede sa razantne rozbieha prút z kŕmneho miesta. Po pár sekundách sa z FC nadväzca s GLM ryba vypína. Nič nenechávam na náhodu mením nadväzec za stužený a vyvážam. Tento raz kŕmim len dvomi lopatkami kŕmenia. Po vyše hodine sa rozbieha ten istý prút. Opakuje sa rovnaký scenár. Evidentne berú ryby opatrne. Keďže tomuto nadväzcu verím tak, ako žiadnemu inému, pokladám ho tam znova. Okolo 17:30 sa rozbieha opäť s rovnakou razanciou ako mali predošlé dva zábery. Tentokrát však sadol perfektne! Podľa ťahu súdim, že je to ryba 10KG+, takže zdolávam so všetkou opatrnosťou. Po 15 min prvý krát uvidíme mohutné telo lysca. Trvá ďalších 10min, kým ho dostanem do podberáku. Pri pohľade na rybu v podložke tuším, že to bude môj nový osobák zo zväzovky. S mierami 95cm a 16,99kg je to nový osobák! V tom momente mi bolo jasné, že večer tak skoro spať nepôjdeme :) Pri zdolávaní som povedal Jarovi, nech mi stiahne druhý prút, nech sa náhodou kapor nezamotá, tak idem vyviezť oba prúty. GLM som dal znova na to isté miesto. Frankfurt je stále ticho, tak ho posúvam z dola, hore na hranu, asi 8m od kŕmneho miesta. Tesne pred 20-tou sa ozýva Frankfurt. Ťah je neskutočný. Po 10min zavrhujem myšlienku na kapra a predpokladám, že to zobral sumec. Trvá ďalších 90min, kým sa mi ho podarí dotiahnuť k brehu. Sumec to zistil a urobil výpad. V ten moment som si už 100%tne istý, že je to sumec, pretože to boli jeho povestné „kopance“ do kmeňového vlasca. Prvý výpad som ustál, ale pri druhom sa mu už háčik vyrezal. Sklamaný vyvážam prút a sadáme k Jarovi do auta, keďže začalo ešte aj pršať. Pri debate, aký mohol byť veľký, sa opäť rozbieha GLM-ka. Tentokrát ma potešil kaprík tesne cez 10kg. Blíži sa polnoc, a tak sťahujeme prúty.

           V nedeľu doobeda sa Jaro hrá s karasmi a malými kapríkmi, zatiaľ čo ja rekapitulujem sobotu a až vtedy si plne uvedomujem, aké ryby sa mi podarilo dostať na háčik. Na obed balíme veci a vyrážame domov.
Koniec-koncov, nie všetky zmeny, ktoré nám do života osud nečakane pripravý, musia znamenať zmenu k horšiemu. Prajem Vám príjemne strávené chvíle pri vode a nech sa Vám splnia sny. Či už to bude zhodou náhod, alebo cielene, vlastným pričinením.

Komentář ke článku (0)